Umenie starnúť

Viac o knihe:

Jazyk
slovenský jazyk
Počet strán
156 strán
Väzba
brožovaná väzba (mäkká)
Rozmer
104 x 185 mm
ISBN
9788081791307
Pôvodný názov
Die hohe Kunst des Älterwerdens
Prekladateľ
Magdaléna Richterová

Medzi ľuďmi sa asi nenájde nikto, kto by chcel dobrovoľne zostarnúť. Staroba je fáza života ako každá iná, či sa nám to už páči alebo nie. Dôležité však je, aby sme na starobu nepozerali ako na nepriateľa, ktorý sa k nám pomaly blíži, ale ako na obdobie, ktoré prináša zmeny v našom živote.

Otec Anselm Grün v knihe Umenie starnúť hovorí veľmi citlivo o problémoch starnutia a poskytuje vzácne rady a tipy ako obávanú životnú fázu premeniť na zmysluplný a kvalitný život v radosti.

Kniha je rovnako určená aj mladším čitateľom, aby mohli lepšie pochopiť svojich starnúcich rodičov. Zároveň im umožní sa postupne pripravovať na príchod vlastnej staroby, lebo čas plynie. A dobre zostarnúť je skutočné umenie.

Anselm Grün (*1945) svojimi knihami, prednáškami, seminármi poskytuje mnohým ľuďom duchovnú pomoc, aby sa vyrovnali s každodenným životom. Má vyštudovanú filozofiu, teológiu i podnikovú administratívu. V jeho dielach, preložených do viac ako 30 jazykov, sa spáva náboženskosť benediktínskeho otca s bohatými životnými skúsenosťami mimoriadnej, vzácnej osoby.

Vydavateľ
Lúč

Ktože by bol rád, že starne? Myšlienky na starobu najčastejšie potláčame. Človek však starne sám od seba, bez vlastného pričinenia. Ale či sa jeho staroba vydarí, to závisí od neho. Dobre starnúť je umenie. Kto si chce osvojiť toto umenie, musí si vypestovať čnosti staroby. Nejde to však samo od seba. Treba sa o to snažiť, nie však v starobe, ale oveľa skôr. Ako na to? Vzácne odpovede na aktuálne otázky mnohých čitateľov dáva autor Anselm Grün.

Anselm Grün, kňaz a rehoľník, keď písal knihu mal niečo vyše šesťdesiatky, teda bol sám „mladým starcom". Na základe už svojej vlastnej životnej skúsenosti povzbudzuje svojich čitateľov, aby sa vedome vyrovnali so starnutím. Citlivo opisuje výzvy starnutia: prijať obmedzenia, zriekať sa, zmieriť sa a poukazuje na šance, ktoré v tom sú: Kto sa naučí akceptovať citeľné hranice, môže si vypestovať úplne nové čnosti, ako vďačnosť, trpezlivosť, miernosť, láskavosť, tolerantnosť...

Píše tiež o tom, že keď toto životné obdobie duchovne prehĺbime, môže sa stať dobou zrenia a rastu, a tak dať životu novú hĺbku.