Viac o knihe:
Počet strán: 446
Rok vydania: 2009
Väzba: viazaná / tvrdá obálka s prebalom
Vydavateľstvo: Jacobs light communication
Mária Valtorta vo štvrtom diele pokračuje v nádherných videniach života a okolností, ktoré sprevádzajú druhý rok Pánovho verejného účinkovania. Pri podobenstve o stratenej ovci tajne obráti srdce Márie z Magdaly. V predobraze Eucharistie Pán s láskou rozmnožuje chlieb a ryby, aby nasýtil zástup. Na inom mieste kráča po mori a topiacemu sa Petrovi odhaľuje jeho telesnosť zmýšľania a spoliehanie sa na seba. V závere knihy čítame o skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva.
„Milovať Boha pre neho samého a milovať ho v blížnych je dokonalosť. Milujeme ho tým, že dávame chlieb tomu, kto je hladný, uvedomujúc si, koľkokrát Boh nakŕmil človeka zázračnými činmi." Ježiš hovorí: „Veľakrát ani nečakám, kým ma zavolajú, keď vidím svoje deti v nebezpečenstve. A často pribehnem aj k tomu, kto je mojím nevďačným synom. Vy spíte alebo vás ovládajú starosti a zhon života. Ja bdiem a modlím sa za vás. Som Anjel všetkých ľudí, starám sa o vás a nič nie je pre mňa bolestnejšie, ako keď nemôžem pomôcť, lebo vy nechcete moju pomoc a radšej konáte sami alebo horšie – žiadate pomoc od Zlého. Ako otec, ktorý vidí, že syn ho odmieta: ,Nemilujem ťa. Nechcem ťa. Choď preč z môjho domu,' tak som i ja ponižovaný a utrápený viac, než som bol kvôli ranám. Ale ak ma len neodmietnete: ,Odíď' a ste iba zaťažení starosťami života, potom som večný Bdejúci, pripravený prísť ešte prv, než ma zavoláte. A ak čakám, aby ste mi povedali aspoň jedno slovíčko – niekedy ho čakám –, to preto, aby som počul, že ma voláte. Aké je to pohladkanie, aká nežnosť počuť, že ma ľudia volajú! Počuť, že si pamätajú, že som Spasiteľ! Nehovorím ti ani, akú nekonečnú radosť cítim a ako ma až nadnáša, keď je niekto, kto ma miluje a volá ma aj vtedy, keď ma nepotrebuje. Volá ma, pretože miluje mňa viac než čokoľvek iné na svete a cíti, ako sa napĺňa radosťou podobnou mojej radosti, už len keď zavolá: ,Ježiš, Ježiš,' ako to robia deti, keď volajú: ,Mamka, mamka!' A zdá sa im, akoby im stekal na pery med, pretože už len samotné slovo mamka nesie so sebou chuť materských bozkov."
Nový komentár